Pred 80 rokmi vydala vláda Slovenského štátu Židovský kódex

Vo štvrtok 9. septembra uplynie 80 rokov od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, kedy si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Podľa Martina Korčoka, vedúceho Múzea holokaustu v Seredi, je aj tento deň príležitosťou pripomenúť si tragédiu holokaustu, s ktorým sa spája bolesť, smrť a iracionálna nenávisť. "Židovský kódex priniesol pre Židov na území Slovenska takú tragédiu, že trauma z nej prechádza na ďalšie generácie. Pripomínaním si týchto udalostí vzdávame hold ľuďom, ktorí museli zomrieť len preto, že sa narodili ako Židia. Zároveň upozorňujeme širokú verejnosť na nebezpečenstvo nenávistných prejavov proti členom akejkoľvek minority. História ukázala, ako môžu skončiť. Najdôležitejšie je preto vzdelávanie v oblasti ľudských práv, ktorému sa roky systematicky venujeme aj v Múzeu holokaustu v Seredi," uviedol pre TASR.

Židovský kódex, ktorý vláda vydala 9. septembra 1941, bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 - 1945.

Hlavným iniciátorom Židovského kódexu bola vláda, pretože išlo o vládne nariadenie s mocou zákona, ale podľa Korčoka: "Môžeme povedať, že iniciátorom protižidovskej politiky bol celý aparát slovenského štátu, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Čiže nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy, regionálni politici, rôzne inštitúcie, či dobová tlač."

Kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku - zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.

Korčok pre TASR pripomenul, že protižidovská politika nevznikla zo dňa na deň a Židovský kódex predstavoval jej vrchol. "Charakter slovenského štátu nemôžeme nazývať len prívlastkom vojnový, pretože sa formoval už v predvojnovom období. Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 sa stal antisemitizmus jeho oficiálnou politikou. Protižidovské opatrenia sa prijímali prakticky hneď od vzniku slovenského štátu. Na ich základe Židia na Slovensku nemohli vykonávať niektoré povolania, prichádzali o svoje majetky, boli umiestňovaní do pracovných táborov a stredísk a napokon deportovaní za hranice slovenského územia, kde bola väčšina z nich fyzicky zlikvidovaná," uviedol vedúci Múzea holokaustu v Seredi.

Protižidovská politika napokon vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942 a do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií trvala od septembra 1944 do marca 1945.